Ako mi ružová farba vstúpila do života...alebo ako to všetko začalo

Neznášam október, mesiac boja proti rakovine prsníka. Od samotného prvého dňa v tomto mesiaci sa to všetko komplikovalo a vyústilo to posledným dňom v tomto mesiaci, a to operáciou. Ale poďme pekne poporiadku.

Prvý október, keď som navštívila svojho gynekológa a ukázala mu hrčku, ktorú som si nahmatala, sa stal dňom začiatku obdobia nerovnováhy môjho tela a duše. Predpokladala som, že ide o upchatý mliekovod, ale nie. Vôbec nie! Prečo riešim mliekovod? Totižto som "čerstvá" maminka, mám dcérku, ktorá má v tomto období 7 mesiacov. Samá dcérka odmietala ľavý prsník. Nijako som tomu neprikladala vážne dôvody, však všade na internete sa píše, že je bežné, keď dieťa inklinuje viac k jednému prsníku. No je to blbosť!!! Ak si nahmatáte hrčku, či kojíte alebo ste tehotná, zaľúbená alebo rozvedená, slobodná či vydatá, proste v akomkoľvek období života, je nutné to riešiť hneď.

Gynekológ ma vyšetril pomocou sona, upozornil ma na základe skúseností, že to je s najväčšou pravdepodobnosťou rakovina. Slovo, ktoré sa v mojom slovníku nevyskytovalo...Vlastne áno. Ja ako učiteľka som sa okrajovo zaoberala aj týmto ochorením na hodinách biológie. Prečo okrajovo, je asi každému jasné. Tak ako neznášam pozeranie Modrého z neba, či akékoľvek relácie tohto typu, tak sa tiež nerada zaoberám, nazvime to, nepriaznivými ochoreniami z hľadiska vyliečenia resp. vysokého počtu úmrtia naň.

Druhý deň v mesiaci sa nič špeciálne neudialo. Teda okrem študovania informácii na nete, zmiešaných pocitov, striedania nálad... Dňa tretieho októbra som absolvovala mamografiu. Áno, aj žena, ktorá je ešte stále kojaca a má iba 33 rokov môže mať vykonané toto vyšetrenie. Námietky, že som mladá, a dokonca kojím, rýchlo doktorku prešli, keď mi najskôr rukou nahmatala hrčku, urobila sono a potom bez problémov mamografiu. Lekárka potvrdila hypotézu gynekológa, že hrčka je zhubná a dokonca ma upozornila na druhý prsník, že sa ňom nachádzajú drobné mikrokalcifikáty. Čiže nie jeden, ale oba prsníky?! Ako sa slangovo hovorí "dosť husté". Podľa mňa dosť hnusné, nefér, nespravodlivé, nemožné a slová hanlivého pôvodu. Každý si tým zrejme prechádzal v podobnej situácií. Ale nádej umiera posledná. Načo robiť unáhlené závery. Veď mi rakovinu zatiaľ iba hypoteticky predkladali 2 odborníci.

Čo bolo ďalej?! Nie, toto nie je denníček?! Nebudem pokračovať každým dňom.

Píše sa deň ôsmy október, pondelok. Som pripravená na biopsiu z ľavého prsníka, ale bola vykonaná z oboch. Pre istotu podľa výsledkov z mamografie. Gynekológ a mamológ zároveň, mi oznámil, že na základe skúseností, je to zhubný nádor. Odobral vzorky a dal mi otázku na zamyslenie. S kľudom Angličana mi dal domácu úlohu. Zvážiť mastektómiu ľavého prsníka. Človek ako ja, ktorý si potrpí na súmernosť, je puntičkár, perfekcionista, má mať iba jeden prsník?! Waaaa...To nie je chválenie sa, že som skoro ako MONK. Čím som na svete dlhšie, si uvedomujem, že tieto charakteristiky osoby sú skôr na príťaž. Super. Takže rakovina, jeden prsník preč, a čo potom?! Budem mať bosú hlavu, liečiť sa, a čo smrť a prognóza môjho dožitia a s jedným prsníkom. Viem, všetko chce čas, a keď to pôjde dobre, dá sa spraviť rekonštrukcia, atď.

Karma je sviňa. Prečo? O týždeň pri výsledkoch z biopsie, som dostala podobnú pripomienku. Zvážiť OBOJSTRANNÚ mastektómiu. Tu to máš! Perfekcionistka! Puntičkárka! Chceš súmernosť?! Nech sa páči. Drobnézhubné mikrokalcifikáty rozmiestnené v celom pravom prsníku.

Nasledovali predoperačné vyšetrenia, MRI atď. Oznámenie rodičom, súrodencom, blízkym, že som chorá.... nielen psychicky ako sa niektorí domnievali J . Nastalo obdobie sústredenia sa na ŇU. Treba ju dostať z tela, v čo najväčšej miere von. Slovná odpoveď mojej domácej úlohy znela: "Súhlasím s obojstrannou mastektómiou." Posledný októbrový deň sa uskutočnila operácia. Pred jej zrealizovaním som podpísala aj súhlas s vybratím kontrolných uzlín, v prípade výskytu metastáz aj viacerých či dokonca všetkých.

Zobudila som sa bez pŕs a obratá o zopár uzlín. V ľavej pazuche boli aj metastázy. Z pravej odobraté iba kontrolné uzliny. Aké boli pocity po operácií? Myslela som si, že všetko má svoje hranice...Ale nie. Prah bolesti sa dá vždy posúvať.

A čo má s tým všetkým ružová? To začalo narodením mojej dcérky. Dievčenské oblečenie je v 95% ružovej farby. Kamarátky, ktoré majú dcéry, milujú ružovú. Kedže všeobecne deti rýchlo rastú, neoplatí sa kupovať oblečenie, stačí si ho požičať a čisté vrátiť. A tak, i keď ja neznášam túto farbu, moje dievčatko má mrte oblečenia 50tich odtieňov ružovej. K dôvodom, že ušetrím peniažky, že moje dievčatko je v tej ružovej nádherné (nevylučujem, že by nebolo krajšie v červenej), pribudol ďalší bod. Symbol rakoviny prsníka. Ružová stužka.